The study aimed to determine if differentiated instruction effectively addresses learning gaps in mathematics. In particular, it explored how it can improve the student’s learning gaps concerning mathematical performance and confidence. The study employed a quasi-experimental design with 30 purposively-selected Grade 10 participants divided into differentiated (n = 15) and control groups (n = 15), ensuring the utmost ethical measures. The mean and standard deviation were used to describe the participants’ performance and confidence. Independent samples t-tests were used to determine (...) the significant differences in the performance and confidence between the two groups. In contrast, dependent samples t-tests were used to determine the significant differences in each group’s pre and posttest performance and confidence. Findings bared that the differentiated instruction successfully addressed students’ performance in mathematics even in a short period. It also increased the participants’ confidence when answering fundamental problems. Continuing differentiated instruction activities are recommended since it benefits students who struggle in mathematics, particularly in answering fundamental operations. Differentiated teaching activities in mathematics can boost academic achievement and engagement and prepare students for future success while fostering a positive and inclusive classroom culture that values individual learning needs and preferences. (shrink)

Cieľom štúdie je vysvetliť motiváciu a podstatu filozofických koncepcií, podľa ktorých je tvrdenie normatívny fenomén. Začnem tým, že zmapujem kľúčové myšlienky k problematike tvrdenia, a lokalizujem typické normatívne prístupy. Potom rozoberiem, čo vlastne znamená povedať, že tvrdenie je normatívnym fenoménom špecifického druhu, a predložím špekulatívno-hypotetickú rekonštrukciu genézy tvrdiacej jazykovej hry - presnejšie, jej protoformy - ktorá by mala vyzdvihnúť jej charakteristické sociálno-normatívne aspekty. Na tomto základe postavím kritické porovnanie dvoch reprezentatívnych normatívnych prístupov k tvrdeniu: pragmatického inferencializmu Roberta Brandoma a Knowledge (...) Account of Assertion Timothyho Williamsona. Budem argumentovať, že Brandomov prístup adekvátnejšie vystihuje sociálnu povahu tvrdenia, esenciálnu pre túto rečovú hru. (shrink)

Táto kritická štúdia sa zameriava na problematiku spolupráce a pravidiel, diskutovanú Jaroslavom Peregrinom v knihe Človek a pravidla. Okrem extenzívneho exkurzu do osnovy Peregrinových hlavných myšlienok a argumentov budú systematicky analyzované niektoré kľúčové otázky patriace do tejto interdisciplinárnej teoretickej oblasti, pričom sa kriticky posúdia niektoré prvky Peregrinovho špecifického prístupu. Konkrétne, budem argumentovať, že Peregrinom preferovaná koncepcia pravidla - ako propozičného poznania, že niečo by malo nejako byť - nemôže dobre slúžiť jeho zámerom, ak chce udržať jeho evolučný prístup k pravidlám.