Can people efficiently navigate the modern communication environment, and if yes, how? We hypothesize that in addition to psychological capacities of epistemic vigilance, which evaluate the epistemic value of communicated information, some social institutions have evolved for the same function. Certain newspapers for instance, implement processes, distributed among several experts and tools, whose function is to curate information. We analyze how information curation is done at the institutional level and what challenges it meets. We also investigate what factors favor the (...) cultural evolution of institutions of epistemic vigilance: these include people’s preference for accurate and reliable information and their ability to assess communicated information in view of the source’s epistemic authority; but also contingent historical factors that make it worth—or not—to contribute to the maintenance of institutions of epistemic vigilance. We conclude the paper by considering the challenges and vulnerabilities of these institutions in the Digital Age. (shrink)

A quarter-life crisis (QLC) is a phenomenon that has gained widespread attention in the media and popular literature as a result of the difficulties associated with early adulthood. This study, "Tumatanda na Ako: The Quarter-life Crisis Phenomenon Among Emerging Adults," explored the emerging adults’ experiences of quarter-life crisis and the meaning they make out of their experiences of this phenomenon. The study utilized the interpretative phenomenological analysis of the qualitative data gathered from twenty (20) respondents from a higher educational institution (...) in Bocaue, Bulacan. The findings have been the bases for the development of the developmental program entitled, “KnowNow, Know-How: Unveiling the Quarter-life Crisis Phenomenon and Finding Ways to Conquer!” and for the development of a proposed psychological assessment tool namely “Help! I Am Lost,” A Quarter-life Crisis Scale. (shrink)

Freedom is a topic which has been and is being addressed by a number of authors from various aspects and on the basis of diverse philosophical or philosophical-religious postulates. A change in the anthropological paradigm necessarily produced changes in the understanding of freedom. Responsibility is a concept that is much less frequent than the theme of freedom. But without it, the explanation of freedom is not adequate and leads to many misunderstandings. When freedom is artificially separated from responsibility, it rises (...) to the highest place in the ranking of values and thus leads to self-destruction. It becomes arbitrariness, and it produces enslavement. Before looking at the relationship between freedom and responsibility, it will be necessary to give some anthropological assumptions, although well-known but necessary for further action. It will mainly concern a man as a person, his individuality and sociality. It will also be necessary to clarify what concepts of freedom we will work with. After introducing some (basic) understanding of responsibility, we will be able to formulate mutual conditionality between freedom and responsibility. (shrink)

The paper aims to capture the fundamental points that suggest that the conceptual system of the Anthropocene is an acknowledgement of an Environ-mental Revolution within human thought, cognition, and action in relation to life-supporting conditions on Earth. The revolutionary change in thought and knowledge is expressed through epochal consciousness, the emergence of which correlates with the coming of environmental thought and later the establishmento f the Earth system science, in which the concept of the Anthropocene for the Earth System was (...) developed. Further, the paper highlights, the fundamental aspects of the Environ-mental Revolution, which should not only help to better understand it but also inspire further discussions on this issue. (shrink)

Baruch Spinoza (1632-1677) is considered to be one of the most prominent representatives of traditional European humanism and liberalism. In the next breath, however, we might add that his humanism was a form of modern humanism, which often uncritically overestimated human capacities and capabilities, leading to many ideological, but also practical failures of humanity. This paper aims to reevaluate Spinoza's rationalist model of human nature in the context of the "shared" rational nature of humans, which is characterized by a broadly (...) anthropological approach. In Spinoza's thought, a human being is not regarded merely as a rational being (or thinking subject, for that matter), but is considered in his complexity, including his affectivity, corporeality, sociality, and - above all - morality. The ideal of free and rational humanity is not an abstract concept, but an expression of real possibilities regarding the development of humankind's innate potential. (shrink)

As Kevin Mulligan, more than anyone else, has demonstrated, there is a distinction within the philosophy of the German-speaking world between two principal currents: of idealism / transcendentalism, characteristic of Northern Germany; and of realism / objectivism, characteristic of Austria and the South. We explore some of the implications of this distinction with reference to the influence of Austrian (and German) philosophy on philosophical developments in Hungary, focusing on the work of Ákos von Pauler, and especially on Pauler’s reading of (...) Wittgenstein’s Tractatus. (shrink)

Ang papel na ito ay isang pilosopikong pagsusuri sa konsepto ng espasyo sa Pilipinong pananaw. Ang konsepto ng espasyo sa Pilipinong pananaw ay nagsisilbing dahilan para masabi nating tayo ay nagmamahal sa karunungang nagmula at pinagyaman ng kamalayang Pilipino. Ang konsepto ng espasyo rin ang nagpapatibay sa katwiran na naglalantad sa pangangailangan nang agarang pananaliksik ng karunungang nakaligtaan sa kanluran. Kung ang mga Hapon ay matagumpay na pinagmunihan ang 'espasyo' gamit ang mga konseptong basho, aidagara, at zettai mu tungo sa (...) pagbibigay diin sa pagkamakabayan, ang ‘espasyo’ ay magsisilbing gabay sa mga Pilipino na lumingon sa kanilang pinanggalingan upang bigyan ng linaw ang layunin sa bawat tangkang pagbuo ng masasabing makataong ‘pilosopiya natin’. Tungo sa makataong espasyo sa pag-iral ng tao, nais galugarin ng diskursong ito ang mga sumusunod na paksa: 1] Lugar ay Espasyo; 2] Sa Pagitan ng ‘Ako’ at ng ‘Ikaw’; 3] Espasyo Bilang Bukal ng Kaalaman at pagkatuto; 4] Pagbuo ng Makataong Espasyo at Pagbuwag sa mga Mapang-aping Espasyo; 5] Salaysay ng mga Karanasan Tungo sa paghulma ng Makataong Espasyo; 6] Espasyo ng/para sa mga Peminista?; 7] Sa Pagitan ng Namatay at ng Namatayan; 8] Saan Matatagpuan ang Kapayapaan? (shrink)

Understanding of the term of crisis significantly influences the main argumentation line of the philosophical conceptions stimulated by the reflection of the crisis. The deep ecology of A. Naess belongs to these philosophical concepts. The term of crisis in his thinking appears in a form of a threat as well as opportunity, necessity to make important decisions. It also has a meaning of historical and political crisis, i.e. situations in which under the pressure the basic imperatives and organizational principles of (...) the society are reformulated. Such a broad semantic spectre of the crisis concept is connected with the fact that Naess wants to address not only ecologists, environmentalists and philosophers, but also political scientists and social activists by which he greatly contributed to the constitution of environmentalism as a political movement as well as a political ideology. -/- Chápanie pojmu krízy významne ovplyvňuje hlavnú argumentačnú líniu filozo­fických koncepcií, ktorých vznik podnietila reflexia krízy. K takýmto filozofickým kon­cepciám patrí aj hlbinná ekológia A. Naessa. Pojem krízy v jeho myslení vystupuje vo význame hrozby, ale aj príležitosti, nutnosti rozhodnúť sa, prijať závažné rozhodnutia. Má však tiež význam historickej a politickej krízy, teda situácií, v ktorých sa pod tlakom nutnosti reformulujú základné imperatívy a organizačné princípy spoločnosti. Takto široké významové spektrum pojmu krízy súvisí s tým, že Naess sa snaží osloviť nielen ekológov, ochranárov a filozofov, ale aj politológov, politikov a občianskych aktivistov, čím významne prispel k vzniku environmentalizmu ako politického hnutia i politickej ideológie. (shrink)

Riječ “intelektualac” francuskog je porijekla, nastala krajem 19. vijeka. Stvorena tokom afere Dreyfus, uglavnom se odnosi na one mislioce koji su spremni da interveniraju u javnom forumu, čak i ako to znači da sebe izlažu riziku (Le Sueur 2001:2). Teoretičari kao što su Edward Said, Paul Ricoeur, Jean-Paul Sartre i Michael Waltzer dali su doprinos diskusiji o intelektualcima: intelektualca Said vidi kao kritički nastrojenog autsajdera, Ricoeur kao političkog edukatora, Sartre kao čovjeka od akcije, a Waltzer kao brižnog insajdera. Opisati intelektualca (...) na ovaj način, pak, ne spominje prostor unutar kojeg intelektualac djeluje, tj. građansko društvo. Upravo se u takvom prostoru ljudskog udruživanja i odnosnih mreža može promovirati kultura dijaloga, tolerancije, umjerenosti i uzajamno korisnog rješavanja sukoba, upravo onakva kultura kakva otjelotvorava stavove i vrijednosti demokratizacije. Mada intelektualac, onakav kakav je gore opisan, igra značajnu ulogu u održavanju dobro razvijenih demokratskih društava, u postkonfliktnim društvima, kakva su i kosovsko i bosanskohercegovačko, pojavljuje se potreba za intelektualcem koji je više od pukog kritičara društva, edukatora, čovjeka od akcije i saosjećajnog pojedinca. I tu na scenu stupa hiperintelektualac. Najupečatljivija karakteristika hiperintelektualca je možda upravo stepen u kojem se intelektualac bavi društvenom kritikom, političkim obrazovanjem, akcijom i “insajderizmom”, ne kao ideolog, već kao nestranačka fi gura. Društvena kritika i političko obrazovanje hiperintelektualca manifestiraju se na nestranački način, tako da se jasno čuje sve što je moguće i napadati i braniti, i sa jedne i sa druge strane. To je poseb-. (shrink)

Kako u svakodnevnom životu, tako i u pravu većinu ljudi smatramo odgovornim za postupke pretpostavljajući da su to njihovi postupci u smislu da nad njima imaju kontrolu. Pretpostavka koja dominira tradicionalnim filozofskim raspravama o moralnoj odgovornosti i teorijama kazne jeste da se osoba smatra moralno (pravno) odgovornom za počinjeni postupak ako taj postupak zavisi od nje na takav način da bi zaslužila osudu (kaznu) odnosno pohvalu (nagradu). Izazov koji prirodne nauke postavljaju pred ovakvo razumevanje moralne odgovornosti ne zaustavlja se na (...) klasičnoj mehanici već svoj novi, kompleksniji oblik zadobija pojavom kvantne mehanike, ali i razvojem neuronauke i psihologije. Relevantnost istraživanja prirodnih nauka za filozofske probleme objašnjavamo činjenicom da su drugu polovinu XX veka obeležila naturalistička metafizička i epistemološka nastojanja. Na ovaj način je otvoreno novo poglavlje odnosa filozofije i prirodnih nauka, a mi ga u ovom radu ispitujemo kroz razmatranje problema kompatibilnosti determinizma i moralne odgovornosti. Cilj rada je da ispitivanjem kako empirijskih argumenata kojima se u pitanje dovodi moralna odgovornost, tako i filozofskih argumenata koji figuriraju u ovim diskusijama ukažemo da rezultati naučnih istraživanja mogu biti plodonosni u kontekstu rasprava o slobodi volje, moralne odgovornosti i teorija kazne, isključivo ako na adekvatan način komuniciraju sa rezultatima filozofskih istraživanja zasnovanim na primeni filozofskih metoda poput metoda pojmovne analize. (shrink)

Teza o "neskrivljenom neznanju" je instrument u okviru teorije pravednog rata koja sluzi da se moralno opravda ucesce u ratu za pripadnike one strane koja je porazena; uslovi za neskrivljenost su da su porazeni borci iskreno verovali da brane pravednu stvar i da su takodje iskreno verovali da imaju nekih izgleda da pobede. Bez ovog instrumenta teorija pravednog rata, jedna teorija koja opravdava rat preko pravednog uzroka rata, bi porazenoj strani narocito ako je slabija, morala da unapred pripise krivicu sto (...) je uopste usla u rat. Medjutim, u savremenoj situaciji rasirene kriminalizacije rata sam pojam rata se menja i postaje izuzetno neodredjen. Kako ratovi postaju sve vise i vise "asimetricni", pre svega u snazi sukobljenih strana, cini se da se teorija pravednog rata suocava sa teskocom da u svoje okvire uopste situira "neskrivljeno neznanje", ali to povlaci teskocu te teorije da pokaze da pravda ide sa pobedom, otvarajuci tako pitanje artikulacije pravednog mira. (shrink)

Jedno od najznačajnijih pitanja u filozofiji morala jest predstavljaju li moralni zahtjevi ujedno i razloge za djelovanje prema kojima se trebaju ravnati sve racionalne osobe. Prema jednoj koncepciji, moralni apsolutizam tvrdi da sve racionalne osobe imaju dovoljan razlog da poštuju moralne zahtjeve. Prema tom shvaćanju, moralni relativizam je tvrdnja da neće svi racionalni djelatnici imati dovoljan razlog da poštuju iste moralne zahtjeve. manje je istraženo pitanje što se događa ako pokušamo povezati filozofski naturalizam s pitanjem daju li moralni zahtjevi razloge (...) za djelovanje svim racionalnim djelatnicima. u ovom radu bavimo se potonjim pitanjem. neki autori smatraju da prihvaćanje filozofskog naturalizma nije važno za ovo pi- tanje. Drugi autori smatraju da filozofski naturalizam implicira relativizam u pogledu praktičnih razloga koji nije spojiv s moralnim apsolutizmom. u radu argumentiramo za to da su oba gledišta donekle ispravna. tvrdimo da ako se naturalizam shvati kao ontološka tvrdnja onda se možemo složiti s time da naturalizam ne igra ulogu u razrješenju debate između relativista i apsolutista. međutim, ako se naturalizam shvati kao metodološko gledište, onda smatramo da naturalizam podržava relativizam u pogledu praktičnih razloga, tj. ideju da moralni zahtjevi ne pružaju razloge za djelovanje svim racionalnim djelatnicima. (shrink)

Autor prostredníctvom skúmania literárnych diel Charlesa Dickensa, Williama Makepeaca Thackeryho, George Eliotovej a Thomasa Hardyho vytvára mozaiku viktoriánskej morálky Anglicka 19. storočia. Dospel k záveru, že uvedená doba vôbec nebola taká puritánska, ako si ju zvykneme predstavovať a morálne problémy, ktoré ľudstvo rieši v priebehu svojho vývoja sú vo svojej podstate univerzálne, hoci nie totožné. Líšia sa vo svojich individuálnych podobách, v akých sa s nimi stretávame v jednotlivých obdobiach dejín ľudstva.

Politická reflexia uskutočňovaná v akademických kruhoch predstavuje rad vlastných charakteristík v porovnaní s inými druhmi intelektuálnej činnosti. Nejde len o j e j viac-menej prirodzené preniknutie do domácich mocenských vzťahov, ale o mimoriadnu citlivosť j e j obsahu a rozvoja na spoločenské a politické podmienky inštitucionálneho kontextu. O politickej kultúre krajiny sa môžeme naučiť veľa práve na základe analýzy toho, o čom j e j intelektuáli diskutujú - a o čom nediskutujú, ako aj o teoretických nástrojoch, ktoré pritom využívajú.

Cieľom predkladanej state je pokus o upresnenie Kuhnovej teórie vedeckých revolúcií. Navrhujem rozlíšiť pojem vedeckej revolúcie, ktorý označuje sociologický fakt zmeny postoja vedeckého spoločenstva vo vzťahu k určitej teórii a pojem epistemickej ruptúry, ktorý označuje lingvistický fakt diskontinuity jazykového rámca, v ktorom je táto teória formulovaná. Analýzou zmien jazykového rámca možno získať klasifikáciu epistemických ruptúr na štyri typy, nazvané ideácia, re-prezentácia, objektácia a re-formulácia. V stati je každý z týchto typov epistemických ruptúr ilustrovaný na sérii príkladov z dejín fyziky. Uvedené (...) typy epistemických ruptúr úzko súvisia s vedeckými revolúciami. Klasifikácia epistemických ruptúr sa tak dá použiť ako východisko pri klasifikácii vedeckých revolúcií. Jednotlivé revolúcie možno klasifikovať podľa toho, akého druhu je epistemická ruptúra, ktorá príslušnú revolúciu sprevádza. (shrink)

Artykuł, opublikowany po raz pierwszy w 1979 r., jest jednym z najczęściej cytowanych tekstów filozoficznych z drugiej połowy XX wieku. Tekst Bernarda Williamsa zainicjował kilka ważnych debat, toczących się do dziś w etyce i filozofii działania. Zaproponowana przez niego interpretacja pojęcia racji działania jest, z jednej strony, niezwykle wpływowa, ale z drugiej bardzo niejednoznaczna i często krytykowana. Williams broni stanowiska, które z czasem zaczęto określać jako internalizm racji: pewne względy są racjami działania dla danego podmiotu tylko wtedy, gdy mają ścisły (...) związek z "subiektywnym układem motywacyjnym" tego podmiotu, czyli z jakimiś aspektami jego psychiki, charakteru, celów, pragnień, planów, relacji z innymi itd. Stwierdzenie, że ktoś ma rację, by coś zrobić (a jeśli uznajemy, że jest to racja przeważająca - to, że powinien to coś zrobić), znaczy więc wedle tego stanowiska tyle, że ten ktoś jest w stanie być motywowany, by to coś zrobić. W przeciwieństwie do tego stanowisko określane obecnie ako eksternalizm racji głosi, że pewne względy mogą być racjami działania dla danego podmiotu także wtedy, gdy odwołują się do niezależnych od jego układu motywacyjnego własności świata. Williams wychodzi od modelu działania nawiązującego do koncepcji Hume'owskiej, następnie przedstawia jego bardziej rozbudowaną wersję, omawia rolę namysłu, naturę potrzeb, a także przedstawia argument za internalizmem racji, określany jako argument z wyjaśniania działania. Głosi on, że nawet gdyby istniały zewnętrzne racje działania, niezwiązane z subiektywnym układem motywacyjnym danego podmiotu, to odwołanie się do nich nie byłoby w stanie wyjaśnić, dlaczego dany podmiot postąpił tak, a nie inaczej, gdyż "nic nie jest w stanie wyjaśnić (zamierzonych) działań podmiotu za wyjątkiem czegoś, co motywuje go działania". (shrink)

Explikácia patrí medzi kľúčové metódy analytickej filozofie. V tejto práci predstavujem návrh explicitného odlíšenia metódy explikácie od jej výsledku. V nadväznosti na prácu Rudolfa Carnapa sa snažím jeho explikačný projekt rozvinúť. Poukazujem na otvorené problémy Carnapovych kritérií adekvátnej explikácie; ukazujem, v čom sa explikácie od definícií líšia, aká je ich logická forma a ktoré explicitné kroky sú typické pre metódu explikácie. Napokon, približujem dôvody, pre ktoré je možné explikáciu chápať ako reláciu nahradenia medzi významovou charakterizáciou a definíciou určitého druhu.

Táto kritická štúdia sa zameriava na problematiku spolupráce a pravidiel, diskutovanú Jaroslavom Peregrinom v knihe Človek a pravidla. Okrem extenzívneho exkurzu do osnovy Peregrinových hlavných myšlienok a argumentov budú systematicky analyzované niektoré kľúčové otázky patriace do tejto interdisciplinárnej teoretickej oblasti, pričom sa kriticky posúdia niektoré prvky Peregrinovho špecifického prístupu. Konkrétne, budem argumentovať, že Peregrinom preferovaná koncepcia pravidla - ako propozičného poznania, že niečo by malo nejako byť - nemôže dobre slúžiť jeho zámerom, ak chce udržať jeho evolučný prístup k pravidlám.

Katulad ng laging binabanggit ni Prop. Michael Charleston B. Chua ng Pamantasan ng De La Salle, "Hindi man ako naging direktang naging mag-aaral ni Dr. Salazar, mapalad pa rin akong nakilala ko siya at natuto ng kahalagahan ng Pantayong Pananaw." Marahil ito rin ang sumasambulat sa mga nais maging mag-aaral ng paham na si Salazar. Isang metapora ng kometa o isang bakunawa ang pagdating ng isang Dr. Salazar sa Sintang Paaralan partikular na sa Kagawaran ng Kasaysayan dahil pinagyaman niya/tinutulungang makaalpas (...) ang ningning ng aming kagawaran tungo sa mayamang pag-aaral sa kasaysayan. (shrink)

Understanding the buying and shopping behaviour of current and potential consumers is essential in formulating a successful marketing strategy. It is no longer sufficient for companies to merely produce goods or provide services; companies must know who their consumers are, why they buy, when, where and at what price they buy, and what benefits they expect to gain from the purchase. Companies also need to identify how far consumers are willing to travel to make their purchases and whether the size (...) of the sales area plays a significant role in their preferences. Retailers must also determine whether their customers prefer online shopping or want to buy and spend their leisure time in shopping centres. The paper aims at presenting the selected current trends in buying and shopping through elaborating an overview of the selected research studies and secondary data. The paper also gives an overview of contemporary trends in shopping, customer preferences with regard to types of retail outlets, e-commerce as such, buying and shopping in the online environment and, last but not least, the changes in consumer behaviour during the COVID-19 pandemic. -/- Pochopenie nákupného správania súčasných a potenciálnych spotrebiteľov je podstatou úspešnej marketingovej orientácie na trhu. Nestačí už len vyrábať výrobky, resp. Poskytovať služby, je potrebné poznať, kto je spotrebiteľ, prečo nakupuje, kedy a kde nakupuje, za akú cenu a aký úžitok od nákupu očakáva. Akú vzdialenosť je ochotný prejsť za nákupmi, či hrá v tejto preferencii podstatnú úlohu predajná plocha predajne, alebo vzdialenosť. Či preferuje online prostredie, alebo chce okrem nákupov (hlavne) v nákupných centrách tráviť aj svoj voľný čas. Cieľom nášho príspevku bolo zhodnotiť vybrané súčasné trendy v nakupovaní prostredníctvom spracovania prehľadu vybraných výskumov a sekundárnych dát. V príspevku sa stručne venujeme prehľadu súčasných trendov v nakupovaní, preferenciám spotrebiteľov podľa typu predajní, elektronickému obchodu ako takému, nakupovaniu v online prostredí a v neposlednom rade aj zmenám v spotrebiteľskom správaní počas trvania pandemie COVID-19. (shrink)

Krize spojená s příchodem pandemie koronaviru ukázala, že užitečné expertní vědění sice podle všeho existuje, ale ne každému, kdo se představí jako expert, bychom měli věřit. Slovy doktora House: „Všichni lžou.“ Lžou i odborníci. Kapitola se zaměřuje na situace, kdy odborník lže takříkajíc „s dobrým úmyslem,“ neboť se domnívá, že pravda by veřejnost vedla k chování, které není společensky žádoucí. V takovém případě se jedná o lhaní paternalistické, protože má ochránit veřejnost před ní samotnou. Ukážeme příklady, kdy k němu dochází, (...) a pokusíme se i odhadnout, jak dobře takový pokus o manipulaci veřejnosti funguje krátkodobě i dlouhodobě. Protože výsledky našeho rozboru nenaznačují, že by dobročinné lhaní odborníků bylo skutečně společensky prospěšné, pobavíme se také o tom, proč by se mu člověk v roli experta měl raději vyhnout. (shrink)